5 krokov k osobnejšiemu pohrebu

mn_post_57.jpg

Mnohí z nás si z pohrebov odniesli traumatizujúcu skúsenosť. Mnohí z nás si v sebe uchovávajp presvedčenie, že pohreby sú už raz také - ťažké, smutné, nepríjemné. Ale čo ak môžu byť niečím viac? Oslavou života, uznaním darov, ktoré človek na svet priniesol, odpustením krívd, vzdaním úcty jeho príbehu. Čo ak je v nich miesto pre všetky pocity - od smútku cez zmierenie po radosť? 

Prírodné pohrebníctvo je aj pohrebníctvom prirodzenosti, tak, ako to jeho anglický názov dobre vyjadruje - natural burial. Okrem toho, že prírodné cintoríny sú zelenými oázami podporujúcimi rozmanitosť prírodných foriem, posledné rozlúčky v prírodnom pohrebníctve zrkadlia našu prirodzenosť. Pri ich plánovaní sa pýtame na to, čo práve teraz pozostalí potrebujú, po čom volá ich srdce na ceste zármutkom a rozlúčením. Čím zosnulý človek skutočne bol? Ako môžeme v poslednej rozlúčke vyjadriť jeho príbeh? Ako chceme zdieľať jeho odkaz? 

Stretávame mnoho pozostalých, ktorí nechcú ísť v stopách klasického pohrebníctva a zároveň nevedia, kadiaľ sa vydať. Možno na tomto mieste teraz stojíte aj vy, alebo premýšľate, aké to bude, ako by ste sa chceli lúčiť s vašimi blízkymi po ich smrti, či aký pohreb by ste chceli pre seba. Preto by sme sa s vami chceli podeliť o pár tipov, ako môže byť posledná rozlúčka viac osobná, menej uniformná a pre vás zmysluplná.

 

  1. Posledné priania na prvom mieste

Veľa ľudí má svoj pohreb vopred naplánovaný a pre ich budúcich pozostalých to môže byť cenné vodítko pri príprave poslednej rozlúčky. Vedieť, že zosnulému pripravujeme pohreb, aký by si prial, zároveň prináša dobrý pocit.

Ak sme sa o posledných prianiach nestihli rozprávať, možno ich v písomnej forme nájdeme medzi osobnými dokumentmi. Možno sa nám vynorí nejaká situácia z minulosti, veta, ktorá nás navedie. Ak priania zostanú nespoznané a neobjavené, zamerajte sa na to, ako sa chcete rozlúčiť vy, sami za seba. Môže byť užitočné dopriať si na ujasnenie prianí dostatok času. V pohrebnej službe budete vedieť jednoduchšie rozlíšiť, čo naozaj potrebujete od nej a čo si pripravíte svojpomocne.

  1. Nenechajte sa odradiť 

Komunikácia s pohrebnou službou môže byť náročná. Nie je samozrejmosťou natrafiť na ochotných ľudí, ktorí vás budú chcieť podporiť v takom rozlúčení, aké chcete. Kľúč k rozlúčeniu sa s vaším blízkym zosnulým však máte vy. Ak cítite, že ponuka pohrebných služieb nie je pre vás to pravé, odmietnite všetko, čo nie je nevyhnutné. To, čo nemôžete urobiť sami, je prevoz mŕtveho tela, jeho kremácia či pochovanie do zeme. Všetko ostatné od prípravy tela cez kvetinovú výzdobu a hudbu po spomienkovú reč môže byť vo vašich rukách.

  1. Osobitosť sa skrýva v maličkostiach

Niekedy stačí zmeniť jeden detail pohrebu, aby bol osobnejší. Najčastejšie je to hudba, ktorú pozostalí vyberú podľa toho, čo zosnulý rád za života počúval alebo čo im ho pripomína. Podobne môže byť vybrané aj oblečenie do rakvy. Čo zosnulý nosil najradšej? Možno to bolo vtipné tričko, ktoré jeho charakter vystihne lepšie než svadobný oblek. Miesto poslednej rozlúčky môže byť tiež neobvyklé - kam zosnulý za života najradšej chodil? Kde sa cítite dobre, uvoľnene? Alebo si predstavte, že namiesto klasických smútočných vencov budú sieň zdobiť obľúbené kvety zosnulého človeka. 

  1. Hovorte a pýtajte sa  

V živote sme mozaikou rolí - synmi či dcérami, partnermi, rodičmi, kolegami, priateľmi, susedmi. Pohreb je príležitosťou túto mozaiku vlastným spôsobom poskladať a zdieľať s ostatnými. 

Je to pre široký okruh pozostalých možnosť spoznať rôzne odtiene charakteru zosnulého človeka, pochopiť jeho život v širších súvislostiach. Preto je ideálne, aby jeho životný príbeh na pohrebe prerozprávali tí, ktorí ho poznali. Možno si netrúfne prehovoriť každý, a preto je vhodné ponúknuť vopred možnosť napísať svoje spomienky, aby ich mohol niekto iný na pohrebe prečítať.

 

  1. Nebojte sa vykročiť svojou cestou

Pri plánovaní pohrebu sa môže stretnúť viacero hlasov členov rodiny. Niekto chce klasickú rozlúčku v dome smútku, niekto nechce žiadny obrad. Niekto by možno chcel pozvať aj rodinu zo zahraničia, iný chce len stretnutie v úzkom kruhu. Obzvlášť citlivá je debata v prípade, že časť rodiny je veriaca a časť cirkevný obrad odmieta. Dnes je už preto bežné rozdelenie pohrebu na viacero častí. Napríklad cirkevný obrad s rakvou v kostole a potom rodinné stretnutie vo vlastnej réžii, doma v záhrade, v kaviarni či v prírode. Rovnako miesto posledného odpočinku nemusí byť jedno, ale popol je možné rozdeliť na viac častí či vytvoriť spomienkové miesto bez uložených ostatkov. Napríklad zasadením stromu či osadením pamätnej lavičky.  

 

Pohreby sú u nás skôr konzervatívne a viac než v iných prípadoch sa pri nich snažíme držať zabehnutých koľají. Je to i tým, že vopred si tieto situácie neplánujeme. Nechceme vystrašiť a zarmútiť svojich blízkych, bojíme sa, že si tým smrť privoláme, alebo máme pocit, že pre nás je smrť ešte ďaleko. Ale každý z nás, kto sa už niekedy ocitol v cudzej krajine, kde to nepoznal, dobre vie, aká cenná je v takej chvíli mapa. Rovnako po našej smrti sa naši pozostalí ocitnú v neznámom teréne. Naše posledné priania im ukážu smer a dajú im niečo, čoho sa môžu v čase neistoty chytiť.

 

Rozhovory o konci života by nemali prebiehať na konci života. O tom, prečo je dobré ujasniť si svoje posledné priania, ako na to a ako ich so svojimi blízkymi zdieľať vám napíšeme nabudúce.

 

Zdieľať: